Rozhovor so Štefanom Polgárim - affiliate hrotičom, ktorý si nedáva ciele

  • Feb 10, 2021
  • Ján Schneider
  • 22 min
  • 366

„Done is better than perfect.”

Ak sa pozrieme na síce malý, ale náš, slovenský, česko-slovenský či stredoeurópsky svet „online biznisu“, nájdeme tam zopár makačov, dávačov a hýbačiek. Ktorí „to celé v pozadí“ rozbiehali, rozhýbavali a poniektorí stále ešte makajú, niektorí aj hrotia. A nie sú to veru dôchodcovia, za „staré vykopávky“ v tomto rýchlom biznise považujú samých seba už niektorí štyridsiatnici. Ak sa v tomto svete opýtate, ktože je to ten Štefan Polgári, dostanete rôzne odpovede. Nie úplne diametrálne odlišné, ako keby sa týkali trinástich rôznych ľudí, ale také s pomerne širokým rozptylom: zrelý tridsiatnik, chalan z Dobšinej, s univerzitným titulom z marketingovej komunikácie a reklamy. Šťastný tato synov Filipa a Félixa, gazda v zrekonštruovanom dome vo Vlachove. Majiteľ karavanu-veterána a novej kancelárie v štýle Star Wars. Kurátor múzea mobilov, vášnivý kutil - stolár, vydavateľ kníh o online biznise. Štefan Polgári je aj zakladateľ a šéf stredoeurópskej affiliate siete Dognet. Do nej pomerne úspešne lapá malé i väčšie rybičky plávajúce v online oceánoch nie s cieľom pochytať ich, ale nejako zapojiť, zosynchronizovať, pospájať, aby mali spoločný vyšší výtlak a ťah na všetky zákaznícke brány... 

 

V rozhovore sa okrem iného dočítaš

 

 

J: Štefan, kdesi si sa zmienil, že radšej makáš, ako o práci rozprávaš. Môžeme teda byť a aj sme radi, že si súhlasil s rozhovorom pre CoolWriters a je nám cťou s tebou podebatovať. Veríme len, že sa nezľakneš, keď budeme na teba dvaja. Zakladateľ CoolWriters Daniel Výcha a CoolWriter Ján Schneider. Pekný deň a srdečná vďaka, že si si na nás našiel čas.

Š: Tak, ahojte, ja som ten nie štyridsiatnik, ale tridsiatnik (smiech). Takže, teším sa na rozhovor.

 

 

J: Tretie pokračovanie série rozhovorov CoolWriters riešime - žiaľ - nie face to face, ale na dnešné časy už štandardne, koronovo, teda dištančne, vidíme a počujeme sa cez monitory. Ja som fyzicky pod Martinskými hoľami, Daniel v Bytči a Štefan...ozaj, Štefan, tú Star Wars Office máš doma vo Vlachove, alebo v Blave?

 

Š: Star Wars Office mám vo Vlachove, ale aktuálne som v Bratislave, keďže nie som úplne zástanca extrémnych homeofficov, tak my sa chodíme testovať a sem tam chodíme aj do práce (smiech).

 

D: Ako si sa zžil s tou Star Wars kanceláriou, lebo myslím, že celý online svet, alebo minimálne tí, čo boli na LinkedIn-e, ju videli?

Š: Ja som si ju spravil tak, ako som chcel, som tam už skoro rok ako keby v nej, v takom stave, v akom je teraz. Urobil som tú kanceláriu mimo domu, aby deti do nej len tak bežne nevedeli vojsť, musia ísť na dvor a z dvora sa tam ide. Mám tam kľud na prácu, na rozdiel od toho, keby som bol niekde v obývačke, alebo v kuchyni s notebookom. Taký bol aj cieľ, keď sme ten dom začali rekonštruovať, musel tam byť nejaký priestor na to, aby som mohol v kľude pracovať. A tiež to Star Wars sa tam nejak hodilo. Takže sme to takto spravili.

 

J: A čo zrekonštruovaný dom vo Vlachove – ako si tam s rodinkou nažívaš? Skúsme pre všetkých, čo chýbali na zemepise, aj nejako lokalizačne – kde približne tá dedinka je...

Š: Vlachov je pri Dobšinej, a Dobšiná je pri Rožňave (smiech), keď si niekto vie predstaviť  Poprad a Rožňavu na mape Slovenska, tak Dobšiná je medzi nimi a Vlachov je pri Dobšinej. Ja pochádzam z Dobšinej, nechcel som tam nejak ostať žiť, ale nechcel som zase ani ísť do Bratislavy, to už radšej by som šiel, ja neviem, do Španielska, alebo niekde, kde je aspoň teplo...V rámci toho mikroregiónu sme sa presťahovali do vedľajšej dediny a vyskytla sa tam dobrá príležitosť na kúpu, tak sme išli do toho. Už to budú dva roky, čo sme to kúpili.

 

D: Ako sa ti darí v dielni s drevom? Ako dokážeš popri všetkých svojich aktivitách stíhať ešte fyzicky makať na stolárčine?

Š: Tak menej to stíham teraz, odkedy máme dve deti a úplne full time tam bývame, takže je to taká dilema, že či ísť robiť niečo do dielne, alebo byť s deťmi, alebo paralelne. Ja im tam dám aj vŕtačky, aj všetko, aj keď má jeden štyri roky, druhý bude mať dva. Tak ja im dám vŕtačky, aj ostré veci, nech sa naučia, že taký je život...ani život nemá zaoblené konce... Takže trávim v dielni menej času, ako by som chcel, ale musím aj niečo iné robiť, ako sa len zabávať s drevom v dielni (smiech). 

„Niekto sa chodí otužovať, niekto behať, niekto bicyklovať, ja si chodím do dielne a snažím sa neodrezať si prsty."

 

J: Super, tak držíme prsty aby si si tie svoje neodrezal...okrem mnohého iného, čo sme načrtli v úvode, si aj vydavateľ. Alebo skôr iniciátor, štartér a aj doťahovač knižných vydavateľských projektov. Máš za sebou už 5 pomerne zaujímavých vydavateľských počinov. Je na tom náš slovenský online, affiliate a podobný biznis tak zle, že treba stále dávať dokopy odborníkov a šíriť osvetu? Toto neber ako vŕtavú otázku, naopak, je chvályhodné, že takéto niečo pravidelne robíš a dávaš dokopy profíkov a profíčky, ktorí vedia, o čom točia... 

Š: Ja som to začal robiť preto, lebo keď som chodil na vysokú školu a písal nejakú prácu, už som mal za sebou 6-7-8 rokov praxe, ale nič som nemohol tvrdiť. Všetko som musel citovať zo zdroja, ktorý má ISBN. A keď som odišiel z tej školy úžasnej po bakalárovi, tak som si povedal, že vydám knižku s ISBN a otrepem to tej doktorandke o hlavu, že pozri sa, ja som napísal knižku, ktorá má ISBN a teraz ma môžu všetci ostatní citovať, vrátane mňa. Takže takto nejako to začalo. Úplne prvá knižka mala okolo sto strán a tú som väčšinou písal ja. Ale potom som zistil, že ju treba aktualizovať a nemal som na to úplne priestor, tak som prišiel na koncept spájania autorov. Lebo veľa ľudí, ktorí píšu a radi píšu, tak chcú vydať knihu, len málokto sa k tomu dokope a ju reálne aj vydá (smiech). Aj preto tí autori často oceňujú, že môžu prispieť do reálne vytlačenej knihy nejakými kapitolami, ktoré napíšu. Tých pár strán dajú dokopy za pár dní a sú súčasťou tej knihy. Takže sa mi to ako keby osvedčilo, aj keď niekedy mám nervy na to, že skôr by som to napísal ja, ako tam obháňať päťdesiat ľudí...Ale myslím, že to má vyššiu hodnotu, keď je tých autorov viac, lebo každý si píše len to svoje a to svoje urobí čo najlepšie. Že nepíše päťsto strán, ale možno len desať, tridsať a dá ich najlepšie ako vie, a z tej najlepšej oblasti, z akej vie. Tá posledná knižka 123 tipov pre online a affiliate marketing bola takto robená a už má cez 600 strán tuším, a to už je celkom dosť (smiech). Aktuálne chystáme novú knižku - nečakane - bude to priamo zamerané na to, aby sme učili ľudí zarábať na webe, hlavne cez affil kampane, ktoré máme v Dognet-e. Ale túto knižku píše jedna autorka, ktorá všetky kapitoly konzultuje s odborníkmi, rieši to s marketérmi, že či to je dobre napísané, či to nie je príliš zložité a tak. Takže má to už nejakú kontinuitu návodu ako keby a táto knižka bude mať len nejakých 200-250 strán. Bude vydaná v 20 tisícovom náklade, takže tam to už bude trošku väčšie, ako tie predošlé. No, a desať tisíc ich bude po slovensky a desať tisíc po česky.

 

J: Tu musím zacitovať jednu vec, ktorá sa objavila v tej poslednej knižke. Jeden z odborníkov, ktorých si tam zmobilizoval, napísal doslova do svojho príspevku takú krásnu vetu, že: „...môžete to súkať ako Polgári knihy“. Ja si myslím, že toto by sa mohlo zaužívať. Takže budeš tie svoje knihy súkať ďalej jednu za druhou, teda jedna sa ešte nedopredá a už sa pripravuje druhá?

„Knižka, ktorá sa aktuálne pripravuje, bude tak ľahko písaná, že bude aj pre moju babku 82 ročnú."

Š: Tie knižky sú tak vymyslené, že máme tam aj nejakých sponzorov, za ktorých sme veľmi radi a nerobíme to ako biznis, proste nebudeme druhá Grada. My sme chceli jednu knižku pre blogerov, ktorá bola pred touto, tak tá bola vymyslená tak, že by mohla byť taká komerčnejšia. Ale zistil som, že najväčší zmysel má nevytlačiť 6 000 knižiek, ale 3 000 a proste pre tú jednu cieľovú skupinu a to sú marketéri. Nepočítame s tým, že to teraz budeme 5 rokov predávať a čakať, koľko sa predá neviem kde, nie sú na to nejaké dlhodobé PPCčka zapnuté. My knižky pošleme našim klientom, publisherom, dáme to v nejakej hyper zľave na skupiny na Facebooku. Aktuálne - za skoro tri mesiace - tých knižiek už je viac ako polovica rozchytaných. Knižka, ktorá sa aktuálne pripravuje, tak tá bude ľahko písaná, to bude úplne, že pre moju babku 82 ročnú. Že keby veľmi chcela, tak by si mohla urobiť ten web...Chceme to urobiť pre úplných začiatočníkov, nie pre marketérov. Ktokoľvek skadekoľvek si proste zapne počítač, bude mať tú knižku ako kvázi učebnicu, v ktorej bude jedinečný kód, ktorý ho pustí potom do online platformy, a tam budú aktuálne návody, nejaké nové články, nejaké nové case study a tak. Takže takto sme to teraz vymysleli a tlačiť sa to bude, ako som hovoril v 20 tisícovom náklade. Cieľom je, aby sme celý náklad rozdali za pol roka. Síce to poštovné nie je úplne zadarmo, ani tá tlač samozrejme, ale budeme to chcieť distribuovať do škôl zadarmo, alebo ja neviem, detským domovom...Komukoľvek, kto bude chcieť začať v online podnikať, by sa mala dostať tá knižka v princípe zadarmo do rúk. A nebude to nejaká brožúrka, alebo nejaký trápny zošit, normálne tlačená knižka v tvrdom obale. Takže to bude mať pridanú hodnotu. 

 

D: Vráťme sa ešte k tej predchádzajúcej knižke, na ktorej sme aj spolupracovali, vidieť tam aj našu reklamu, za čo som veľmi rád. Spomenul si, že to má nejakých 600 strán a 52 autorov -  ja som momentálne začítaný niekde v polovici ešte stále...vidíš progres svojho konceptu, že sú autormi viacerí odborníci a pripravuješ niečo podobné?

Š: Určite sa tento koncept bude opakovať, je ľahko replikovateľný. Ďalší rok chcem urobiť knižku skôr pre eshopy, teda viac zamerané na e-commerce, viac zamerané na výber technického riešenia, v princípe návod pre eshopistu by som to nazval. No a dnes sa mi viacerí autori už ako keby ľahšie získavajú, lebo ľudia majú radi tie knižky a tí, ktorí na nich spolupracujú, tak chcú spolupracovať znova. Pri tejto najnovšej knižke som už mal problém im vysvetliť, že už nemusia písať, že už s nimi chceme len konzultovať, že nech si to prečítajú, prejdú si to s Hankou, ktorá je autorka a spripomienkujú to, a pôjde to von. A teda už to bude mať kontinuitu, pri takomto návode a takej učebnicovej kvázi knižke začiatočník očakáva, že tam bude rovnaký tone of voice, proste rovnako vysvetľované, na rovnakej úrovni.

 

D: Skúsime prezradiť, čo presne znamená  “Polgáriho konštanta”? (smiech). Veľmi často diskutovaná vec, minimálne vo Facebookovej skupine, vieš nám povedať, ako to vzniklo?

„Urobil som taký prieskum, kde som sa copywriterov pýtal, za koľko píšu a tam mi vyšlo, že priemerne za 6 euro."

Š: Ono to je tak, že veľa ľudí má skreslené predstavy o tom, ako funguje biznis, ako funguje demokracia a ako funguje kapitalizmus. A keď majú oni nejakú predstavu o spoločnosti, tak to je svätý grál. Takže keď sa tam často riešilo, že koľko stoja copywriteri, za koľko majú písať, ako sa to má vypočítavať, tak ja som sa dosť “zavzdušňoval” stále...že ako to je možné, že si tak veľa predstavujú tí ľudia. Vzhľadom na to, že som niekedy písal, chcel som byť žurnalista a už 15 rokov sa zaoberám tým, že kupujem od externých copywriterov obsah. Takže aj viem, koľko to trvá, lebo veľa píšem, veľa všeličoho. Tak som napísal článok na mojom blogu, že prečo majú zmysel aj dopyty a ponuky copywritingu za 4 eurá na normostranu. No a tam to bol úplný flame, to bolo asi pred dvoma rokmi alebo troma, strašne to tam veľa ľudí rozčúlilo. No tak som potom urobil taký prieskum, kde som sa copywriterov pýtal, za koľko teda píšu a tam mi vyšlo, že priemerne za šesť euro. Čiže všetci tí 20-30 euroví za normostranu sa nasrali znova a ešte viac. Ja rád rýpem do tejto témy, aby si ľudia uvedomili, že nie je svet len o nich a o ich cenotvorbe, že existujú ľudia, ktorí sú tak isto šikovní ako oni, možno ešte šikovnejší, ale sú skromnejší, vedia to robiť rýchlejšie, a preto im to vychádza. Aj za tie peniaze, za ktoré by to oni nerobili. Ale ja si myslím, že to je normálne, že sa to ako keby periodicky rieši stále, že čo je to Polgáriho konštanta. Aspoň si ľudia uvedomia, že nie je to iba také čiernobiele, že niekto píše za štyri eurá, niekto za 30 euro, a niekedy to ten za 4 eurá napíše lepšie, ako ten za 30. Takže v tom je ten paradox. 

 

J: Určite je možno aj otázka, že kto si to kúpi za tých 30 euro...Mne napadla ešte jedna vec: ty verejne úplne bez problémov šíriš, že si šporovlivý človek, ale dal si sa aj počuť, že si nekladieš ciele. Ako sa dá plánovať online biznis už takých fakt stredoeurópskych rozmerov bez cieľov a bez ich napĺňania?

My nemáme ciele, lebo v každom momente robíme to najlepšie, čo vieme.

Š: Ja mám takú stratégiu, a snažím sa to naučiť aj všetkých kolegov, že my nemáme ciele, lebo v každom momente robíme to najlepšie, čo vieme. Teda keby som neviedol tú firmu ja, že by som nebol za ňu zodpovedný, tak určite by nejaký plán existoval (smiech), existovala by tabuľka napríklad pre český trh, ktorý vedie Roman...Ale ja to mám tak, že proste v každom momente robím to najlepšie, čo viem. Načo mám mať potom plán a cieľ, lebo keď sa splní, tak budem smutný, že nebolo viac a keď sa nesplní, tak budem smutný, že sa nesplnil? Pretože pri plnení cieľov si smutný v každom momente. A musíš si dať ďalší cieľ, aby si nebol smutný. Tak proste ja si každý deň ľahnem s tým, že som urobil najlepšie, čo som vedel a to sa netýka len podnikania, ale aj toho, že chodím cvičiť, už tri roky... nebaví ma to, neznášam to, a radšej by som chodil na angličtinu, ktorú nenávidím tiež veľmi, ale chodil som aj tam keď sa dalo. Lebo proste nič iné, ako výhovorku typu “nechce sa mi” som nemal. Ja musím byť veľmi unavený, aby som si sám pred sebou obhájil, že sa mi nechce. A o tom je aj to podnikanie, že proste sadneš si na riť a robíš. Všetci riešia produktivitu, ja neviem, nech si kúpia chcemoprén a nech si pricapia zadok na stoličku a budú produktívni. Aj tie ciele sú fetiše toho, že ty potrebuješ niečo, za niečím sa hnať a smutné na tých cieľoch je, že nikdy nekončia. Takže preto ja nemám rád ciele, lebo čo sa potom stane? Vieš, že nedosiahneš cieľ a potom čo sa stane? Vieš, dáš si ďalší, a čo sa stane? Tak fungujú chlapci z OVB a Partnersgroup, že ich cieľom je Audi XS7 z roku pána 2013 s ŠPZ-tkou OVB 62 a proste to je pre nich ten benchmark a cieľ. A čo bude za tým autom? No, to je ťažko povedať:)

 

J: To je tá povestná závislosť na cieľoch - ale to je na ďalší rozhovor...vyzerá to, že dobre na to ideš, Štefan, ale skúsme sa ešte vrátiť k tej tvojej šporovlivosti, alebo nehamižnosti, tiež také pekné slovíčko máme “nehamižnosť”...prezradíš nám aj, na čom dokážeš ty šetriť a čo si naopak vieš dopriať?

Neznášam, keď ľudia kupujú drahé oblečenie malým deťom, jednoročným, jednomesačným, kupujú im bodyčka za 40 euro.

Š: Ono ani nejde o to, či si šporovlivý, alebo si židák, s prepáčením, je to také hanlivé slovo, no ale vystihuje ten životný stav. Proste sú ľudia, ktorí sú extrémne šporovliví, ale zároveň vedia vyhodiť peniaze neefektívne. Je to skôr o efektívnom minutí peňazí a o tom rozhodnutí, či ich minieš a kde minieš a ako. Napríklad keď sme riešili ten dom, to je dobrý príklad. Riešili sme tam spotrebiče a práčku a také veci a každý si povie: no tak pôjdem do obchodu a kúpim si tú práčku, ktorá je v nejakom budgete, ktorý si predstavujem. Ale ja to tak nespravím, ja si proste vyberiem veci, ktoré chcem a potom pošlem do tridsiatich e-shopov, nech mi to nacenia a ušetrím päťsto euro. Otázka nie je tá, že či máš tie peniaze a či ich použiješ na to či to, ale že ty máš nejaké peniaze a musíš ich použiť čo najefektívnejšie. Preto neznášam, keď ľudia kupujú drahé oblečenie malým deťom, jednoročným, jednomesačným, kupujú im bodyčka za 40 euro, ktoré majú peknú nášivku, ale pritom za 5 euro by v HMku kúpili desať kusov veľmi podobných. Takže ja si kúpim veci, mám svietiaci počítač v Star Wars kancelárii, úžasný farebný monitor a to sú všetko veci, ktoré sú pracovné. Proste, my chlapci od počítačov si musíme dopriať veci, ktoré sú k počítačom, lebo keď niekto robí niečo, napríklad ten profesionálny stolár, tak má vŕtačku za 1500 eur, tak my máme drahé počítače, (smiech) myšky, telefóny, no proste je to tak. Ale nie je to preto, lebo som si to nekúpil preto, lebo som šporovlivý, ale proste viem, že sa mi to dlhodobo oplatí a že budem na tom efektívnejší. Aj to je to kúzlo toho šetrenia a šetrného prístupu, proste musíš vedieť nielen to, čo ti ušetrí, ale aj to, čo ti dlhodobo prinesie tie peniaze. Často je problém v tom, že ľudia skôr rozmýšľajú, ako ušetriť desať eurový poplatok na bankovom účte, namiesto toho, aby rozmýšlali nad tým, ako zarobiť tisíc euro. To je pri podnikaní extrémne dôležité, že treba myslieť na to, ako zarobiť peniaze a ako zarobiť tisíce a nie ako ušetriť jednotky. A vtedy sa optimalizujú dane, vtedy sa odrbáva proste, načo? Načo to tí ľudia robia? Na to, aby ušetrili jednotky a nie zarobili tisíce eur.  

 

D: Štefan, keď už si začal s tými číslami: tvoja medzinárodná affiliate sieť Dognet aj v prvom koronovom roku narástla o 59% oproti roku 2019...dajme aj ďalšie čísla: vašim partnerom ste minulý rok priniesli desiatky miliónov, váš obrat sa preklopil cez 3 milióny, makali ste na viac než 600 kampaniach. Po siedmich rokoch slušné výsledky - klobúk dolu - ale predsa len: predpokladám, že stále nie si spokojný a ako zvykneš hovoriť: „budeš to ďalej hrotiť a makať?“

 

Š: Ja to stále budem hrotiť….tá firma má viac možností. Buď tu budem ja, kto to bude hrotiť, bude tu niekto iný, kto to bude hrotiť tak isto ako ja, ale kým tu budem ja, stále to budeme robiť naplno. Proste to je najhoršie, že keď sa uspokojíš s niečím, tak začneš zakapávať, to je tak vždy. Keď sa niekto uspokojí s tým, že jeej 5% rast medziročný, že to je paráda...no, to nie je paráda, nikdy nie je nič paráda. To je ako o tých cieľoch, keď si dáš malý cieľ, prekonáš ho, tak potom čo, sa uspokojíš alebo čo? V tom je aj problém, že v princípe, keď si dáte nízky cieľ, tak ho ľahko prekonáte. Ale keď ste nastavení dlhodobo na to, že robíte to najlepšie, čo viete, tak vtedy máte tie výsledky najlepšie ako viete. Proste netreba sa prešpanovať, ale netreba sa ani uspokojiť s niečím. A samozrejme netreba byť hamižný, treba byť nehamižný, ako sme sa bavili (smiech). Ale tu ani nejde o tú hamižnosť, ako o to, že musíš stále vedieť čo robíš a akým spôsobom to chceš robiť. My to chceme robiť férovo, nerobíme to nasilu, preto aj dlhodobo rastieme, lebo sme to na začiatku neprepálili. Nekúpil som si starý bavorák ako väčšina podnikateľov po jednom roku úspechu. Proste je to o sérii relatívne správnych rozhodnutí a o ďalších miliónoch nesprávnych. Ale ja mám skôr tú teóriu, že urobím radšej sto vecí, z toho desať zle, ako dve veci a z toho tri zle. Takže, z toho vyplýva aj to moje krédo: done is better than perfect, preto sú v mojich statusoch na oficiálnej stránke Dognetu často chyby (smiech), lebo done is better than perfect, ako rozmýšľať nad jedným statusom týždeň, tak medzičasom je ich tam desať. Aj toto je častá chyba ľudí, že príliš rozmýšľajú nad tým, čo majú spraviť, namiesto toho, aby si fakt sadli a spravili to. Lebo nezamyslia sa nad tým, že to najhoršie, čo sa im môže stať je, že sa to nepodarí. Nie sme v diktatúre, nie je tu stredovek, že proste môžeš umrieť, na 99% sa ti nič nemôže stať, len to musíš vyskúšať. Takže, aj o tom je to podnikanie, že aj ja si niečo vymyslím a idem to robiť a nie že teraz sa tu budem rozoberať s desiatimi ľuďmi, že či idú do toho, alebo nie. Medzičasom ty môžeš mať odpoveď, ktorá ťa posunie k ďalším desiatim nápadom a je to o tom otestovaní. 

 

J: Skús sám seba charakterizovať niektorou z dominantných vlastností: tá prvá, ktorá je úplne pochopiteľná pre ľudí, čo ťa aj poznajú je asi tvoja činorodosť, pretože robíš, tak ako si povedal strašne veľa vecí a možno aj naraz. Alebo je to možno aj workoholizmus, podľa môjho názoru, cieľavedomosť to asi nebude, lebo si nedávaš ciele...Asi niečo také, čo ťa ženie vpred - trefne to pomenoval Fedor Gál v jednom z našich rozhovorov, že: „...vieš, ja ti mám stále tú vrtuľu v zadku...“. Tak je to také niečo?

„Paradoxne mám veľa času, akože reálne, ale ja nemám často mozgovú kapacitu na ďalšie veci, že ako keby už neviem tomu dať tú pridanú hodnotu."

Š: Nemyslím si, že nie som cieľavedomý, lebo cieľavedomosť nemusí vyplývať iba z cieľa (smiech), alebo z toho, že musíš mať nejaký cieľ. Cieľavedomosť, cieľ je aj šťastie a úspech v celom živote, nie len v tých okamihoch, ktoré si naplánuješ...Takže cieľavedomý ja si myslím, že som, ale iba tak lightovo. Myslím, že nie som súťaživý, možno by niektorí oponovali, ale nie som tak chorobne súťaživý...to si myslím, že ľuďom skôr škodí, že on musí vyhrať za každú cenu, potom je nervózny a potom neviem čo, keď nevyhrá. Tak nevyhráš, proste nie všetko sa dá vyhrať, veď nie sú dôležité výhry v bitkách, ale výhry vo vojnách. Ide o to, aby sme každý deň vyhrali tú najlepšiu vojnu (smiech)...Som rád, že sa nejak etablovalo to slovo hrotenie, som zistil, že v Česku je to dosť hanlivé slovo, akože “hrotit něco” (smiech). Takže to hrotenie asi najlepšie vystihuje to, že robíš v každom momente to najlepšie, čo vieš a potom sa to zdá ľuďom, že je to too much, alebo ako je možné, že to stíham...A ja paradoxne mám veľa času, akože reálne, ale ja nemám často mozgovú kapacitu na ďalšie veci, že ako keby už neviem tomu dať tú pridanú hodnotu. Možno vzhľadom na to, že rýchlo veci riešim, že rýchlo rozmýšľam, že rýchlo ich aj zavrhujem, tak sa zdá, že robím veľa vecí, ale proste to nie je tak, že by mi to bralo nejak veľa času. To je o tom, že to robím rýchlo, efektívne, na 80%, ale veľa (smiech). A potom sedím o piatej-šiestej v kancli v Bratislave a nemám čo robiť, lebo som proste už taký vygrcaný z toho celého dňa. Mám ešte štyri hodiny času na prácu, alebo päť, ale už to nedávam, proste nezvládam to, hoci mám len 30 rokov. Myslím si, že predtým som viac zvládal, ale už teraz to proste neviem až tak prepnúť. Možno je to aj tým, že už mám 15 kolegov a čo sa mi nechce, to hádžem na nich (smiech), ale ja si vymyslím niečo, čo chcem, napríklad tie knižky a už robím len to,  čo sa mi páči a čomu viem dať pridanú hodnotu. A čomu pridanú hodnotu dať neviem, tak to nerobím, buď to delegujem, alebo na to niekoho nájdem. 

 

D: Štefan, vieš, že my sme CoolWriters, venujeme sa písaniu cool a hodnotných textov. Momentálne beží trend – a dúfajme, že konečne taký, ktorý sa zmení na štandard - skvalitňovania obsahu na weboch. Majitelia webov, zadávatelia textov - zrejme aj vďaka „osvetovej práci“ ľudí ako ty – už asi pochopili, že úspešný web je ten, ktorý má kvalitný, hodnotný obsah. Čo je podľa teba kvalitný text, obsah na web, ktorý má výpovednú a inú hodnotu?

„Musíš mať najlepší ten text zo všetkých a také informácie, ktoré nikde inde nenájde."

Š: Ja som ešte vyrastal na tých textoch, kedy sa išlo podľa hustoty kľúčových slov, čo je heslo, to niektorí ľudia ani nepoznajú už dnes… Takže zažil som si všelijaký generovaný text, sám som mal naprogramovaný taký spinner na texty a to bolo fajn. Teraz je dopyt po kvalitných textoch hlavne, keď chceš uspieť v organiku. Pretože niekedy sa dalo uspieť v organiku, ale ja si myslím, že ten organik funguje tak isto, ako predtým, len je tam oveľa viac obsahu, ktorý ti môže Google ponúknuť na prvej, druhej strane. Čiže preto sa musí ísť po kvalite. Samozrejme aj pri textoch, ktoré nie sú závislé od organiku, ale ja sa stále na to pozerám zo  SEO hľadiska, pretože máme tisíce publisherov, sám mám nejaké projekty len tak zo srandy a SEO sa venujem v princípe úplne od začiatku tej mojej kvázi kariéry. Takže sledujem, čo sa tam deje a myslím, že kvalita obsahu bola stále dôležitá, ale niečím iným bola definovaná a hlavne bolo toho obsahu menej. Vzhľadom k tomu, ako sa robí teraz obsah a koľko je obsahu - publisheri robia obsah, e-shopy robia obsah, magazíny robia obsah, všetci robia obsah, s cieľom nachytať organik, tak potom musíš mať brutálny text, aby ti to fungovalo. Musíš mať najlepší ten text zo všetkých, musíš mať také informácie, ktoré nikde inde nenájdeš. Aj v tej knižke 123 tipov mám takú jednu kapitolu, že ako obohatiť texty.  Niekedy sa hovorilo, že keď robíš nejaké kľúčové slovo, tak musíš zobrať desať článkov z prvej strany a urobíš najlepší článok zo všetkých. Ale teraz už to tak nefunguje, musíš tam mať informácie, ktoré ostatní nemajú, musíš to mať lepšie ako ostatní. A preto keď aj za 6 euro za normostranu napíše niekto text, tak samozrejme, že to nemôže byť nejaký úžasný text. Preto sa zavzdušňujú tí ľudia na tej skupine, že “ako môže niekto za 6 euro, za 6 euro napísať normostranu?!” No môže, nebude to kvalitné, ale ten zadávateľ s tým bude rátať, alebo je retardovaný a neráta alebo neskúsený a neráta...Takže samozrejme existujú aj takéto texty a už sú nanič a neuspeješ už vlastne v organiku s takýmito textami a preto sa musí písať za 10, 15, 20 euro za normostranu, aby ten text bol fakt kvalitný a písaný redaktorom, fakt písaný s nejakou pridanou hodnotou. A tiež si myslím, že Google nefunguje na tých dlhých textoch, aby to malo ja neviem namiesto desiatich normostrán tridsať. Ja som skôr zástancom takých hustých textov, že každá jedna veta ti niečo povie a žiadna veta tam nie je preto, aby tam bola vata. A aj Google si to podľa mňa všíma. 

 

D: Čo ťa minulý rok najviac prekvapilo, čo potešilo a čo zaskočilo?

Š: Zaskočila ma tá situácia, nikdy som si nemyslel, že budeme chodiť vonku v rúškach a nebudeme môcť vlastne chodiť von, ani do obchodu, ani do kina, ani nikde, že by sa niečo takéto mohlo stať. Nechcem teraz podporovať konšpiračné teórie ani nič podobné a hodnotiť, či je to adekvátne - asi áno...ale toto ma zaskočilo a dosť ma prekvapili reakcie niektorých ľudí, niektorých kamarátov, niektorých známych. Proste tento rok ukázal ako keby také vytriezvenie z toho, akým spôsobom sociálne siete a “alternatívne médiá” zdeformovali vnímanie reality niektorých ľudí. Tých, ktorí nemajú asi také kritické myslenie, kritické zamýšľanie sa nad vecami a to ma dosť prekvapilo, že kam sa to proste vyhrotilo, že ty presne vieš, že kto má kritické myslenie a kto nemá. Kto rád prijíma populistické veci, kto nerád prijíma populistické veci. Aj preto som si zablokoval Facebook, proste mám vypnutú nástenku, vymazané sociálne siete z mobilu, lebo to nepotrebujem vedieť, nepotrebujem vedieť o tých ľudoch, čo si myslia a nepotrebujem vedieť, aké majú názory na konšpiračné teórie. Alebo, možno je nejaký obraz na tých sociálnych sieťach a je nejaký obraz, keď sa s nimi vidíš fyzicky. Otázne je, že čo je reálny svet. Že je to ten svet, keď sú úprimní a neboja sa niečo povedať, alebo neboja sa byť úprimní vzhľadom k tomu, čo si myslia? Alebo je reálny svet ten, kedy sa vidíš s nimi a oni sa ako keby prirodzene kontrolujú a nechcú proste trepnúť blbosť. Takže, nechýba mi to, ja si myslím, že každý by mal istým spôsobom filtrovať tie informácie, čo na tej nástenke vidí...Zaskočilo ma to, že akým spôsobom sa až deformujú vzťahy, akým spôsobom sa môže vytvárať nejaká mienka o niečom...aspoň keby to boli nejaké články a nejaké kvalitné videá, ale ono to sú často iba nadpisy a obrázok, na základe ktorých sa formujú názory ľudí, názory más, ktoré potom môžu demokraticky voliť. Akože to je tiež taká hypotetická vec, že kde došla demokracia: demokracia je o tom, že väčšina rozhodne, keď bude väčšina retardovaná, tak proste rozhodne. Je to smutné, ale je to tak a toto ma prekvapilo a dosť šokovalo, že kde môže byť ten svet o 10 rokov. To, že čím sme ďalej, tým je ťažšie predpokladať, čo bude. Lebo v šesťdesiatych rokoch sme si mysleli, že o 20 rokov budeme lietať na Mars a namiesto MHDčky budeme lietať na raketách. Nelietame, ale kde budeme o desať rokov? Budeme lietať na ten Mars? To asi nie je také dôležité ako to, že kto nám bude vládnuť, kto bude vládnuť tým, ktorí si ich zvolili. A či to bude správne... 

 

J: Nechcem to nejako mentorsky hodnotiť, Štefan, ale klobúk dolu za takéto názory...Čo by si sa sám seba spýtal, keby si sa mohol čokoľvek spýtať Štefana Polgáriho?

„Moderátori, ktorí obsluhujú Facebook a YouTube majú priemernú životnosť tuším dva mesiace a potom sa musia pol roka liečiť psychicky."

Š: No seba asi nie, pýtať sa treba hocikoho a urobiť si názor, lebo jedna bublinka nerobí svet...Takže aj preto nesledujem tie sociálne siete takým štýlom ako predtým, lebo sa snažím vnímať ten svet taký, aký je reálny a nie ten, ako ti ho skresľuje ten algoritmus. Nechcem teraz vyzerať ako nejaký hejter, že poďme späť ku gramofónom, alebo telegrafom...počúval som podcast Klik na SMEčku, málokto to počúva, možno 1500 ľudí mesačne, alebo neviem koľko - Dávid, ospravedlňujem sa. Ja to počúvam úplne od začiatku, oni už to robia asi tri roky, alebo koľko a práve to tam hovorili, že sociálne siete sa nedajú opraviť. Každý si myslí, že nejaká regulácia zo strany Európskej únie to fixne, ale už Facebook ako taký, alebo Instagram, oni sa nedajú opraviť. To, ako to funguje aktuálne, sa nedá opraviť...Lebo napríklad klasické médiá zodpovedajú za obsah, nie len ten, ktorý napíšu novinári, ale aj ten, čo napíšu diskutujúci. Ale sociálnych sietí sa to netýka. Moderátori, ktorí obsluhujú Facebook a YouTube majú priemernú životnosť tuším dva mesiace a potom sa musia pol roka liečiť psychicky z toho, ako tie dva mesiace pozerali každý deň 200 videí o tom, ako režú luďom hlavy...to je strašné a to, čo my tam vidíme, je už tak prefiltrované, že je to až neuveriteľné. Oni nevedia zodpovedať za ten obsah, Facebook nikdy nebude vedieť zodpovedať za ten obsah a ak sa niečo také uzákoni napríklad v Európskej Únii, tak oni odídu, lebo to nevedia opraviť. Lebo to neurobí ani umelá inteligencia a čo teraz? Zamestnajú celé Moldavsko, alebo ja neviem, celé Macedónsko a budú tam mať desať miliónov ľudí, ktorí si budú vyklikávať videá s odsekávaním hláv? To sa proste nebude dať spraviť. Takže nemám otázku, ktorú by som sa sám seba opýtal (smiech), ja už som taký, ja sa rád počúvam, takže pokračujme ďalej :D

 

D: Ak by si mal možnosť – napríklad zlatú rybku by si niekde chytil – a mal by si šancu niečo napraviť, čo by to malo byť? Nemyslím také tie misskové bláboly, že: „svetový mier“...ale niečo, čo ťa osobne trápi a nemáš moc, nemáš ako s tým pohnúť...

Š: Ja by som si veľmi želal to, aby sa vyriešil rómsky problém na Slovensku, lebo sa ma to dosť dotýka. Ja som z Dobšinej, tam je viac ako polovica Cigánov a Rómov, nazvite si ich ako chcete. Toto je dosť také pálčivé, že sa to stále stáva, že tí ľudia v Bratislave stále nechápu, a nevedia, ako to je reálne. Rozprával som sa s tou Kovačič-Hanzelovou, lebo som bol na ňu nahnevaný za web reportáž o Dobšinej, ale ona mi povedala jednu vec, ktorá bola pravda: že čím ďalej budeme tento problém odsúvať, tým bude drahšie ho vyriešiť. A je to dosť exponenciálne, čiže žiadna vláda to nespraví a neviem, čo sa s tým dá robiť. Je to taká vec, že možno len tá zlatá rybka by to vedela fixnúť. Ale je to tak nepopulárne, a tak ťažké rozhodnutie, že z toho bude ešte dosť veľký problém a populisti typu Kotleba a podobní proste idioti, ktorí majú ľahké riešenia de facto na všetko na svete, len skresľujú a oddiaľujú to, kedy sa to vyrieši. Takže ja si myslím, že ja sa mám dobre, ja viac peňazí nepotrebujem, pomáham ľuďom ako sa dá (smiech), nemám nič, čo by som chcel a nemohol mať, sme zdraví, mám v pohode rodinu a všetko. Takže zlatú rybku by som využil možno na tých Cigánov a na svetový mier samozrejme. (smiech).

 

J: Štefan, toto je najlepšia bodka, aká mohla za rozhovorom byť. Ďakujeme pekne aj v mene našich čitateľov za úprimný, otvorený a múdry rozhovor. Nech sa tebe, tvojej rodinke a blízkym darí.