Určite to poznáš. Blíži sa koniec roka a všetci hodnotia. Firmy píšu rôzne informácie o tom, čo sa im podarilo z toho, čo si naplánovali na daný rok. Otravujú s informáciami, ktoré nás príliš nezaujímajú. Veď ako každého zákazníka nás zaujíma jediné – čo z toho budem mať ja. Preto sme sa rozhodli spraviť to inak. S kolegovcami sme dali dohromady veci, ktoré nás tento rok naučil. Sme presvedčení, že ti to dá viac, ako počet napísaných normostrán. Najlepšie sa učí na chybách iných. Tu sú tie naše.
V článku nájdeš
Ján
“Clivota nastala preukrutná, bufet zavreli…”
… by povedal klasik… a mnohí, naozaj mnohí by dodali, že aj krčmu. To ale vonkoncom nie je to najhoršie, čo sa nám všetkým tento rok prihodilo.
Moje ponaučenie z roka 2020 vlastne ani nie je ponaučenie. Ale potvrdenie niečoho, čo už tí, čo vedia, vedia tisíce rokov a mali by sme vedieť aj my všetci ostatní. A bolo by to treba do kameňa tesať ako desatoro a asi aj v chrámoch opakovať donekonečna ako základnú mantru, modlitbu. Preto je to mrazivejšie, vážnejšie, principiálne, esenciálne a na zamyslenie.
„Ľudia sú nepoučiteľní.“
Tak pravili dávni rabíni a tento koronový rok to potvrdzuje.
Pripravený nebol nikto a krízová situácia odhaľuje, čo je bežne skryté niekde hlboko v ľuďoch. Ľahostajnosť, „mámnahákizmus“, nerešpektovanie základných, zdravie a život ochraňujúcich a zachraňujúcich opatrení. ROR, od jari jasné ako facka na uhrovitom líci priečneho pubertiaka. Je až na zaplakanie, aké vysoké percento populácie na opatrenia zvysoka kašle. Nemyslím len hulákačov po námestiach, ale aj rodičov detí v škôlkach. Bežných ľudí všade s rúškami na brade, ak nie rovno bez rúšok. Nemôže nám byť jedno, že nepoučiteľní a nezodpovední ohrozujú tých nevinných.
Ale možno najviac – okrem mnohého iného – ma vrhlo do smútku to, že podľa exaktného prieskumu až tretina slovenských učiteľov verí konšpiračným teóriám a podobným bludom. To je fakt na zaplakanie, pretože to sú tí, ktorí nie že majú v náplni práce, ale majú poslanie učiť a formovať naše deti. A naučiť ich niečomu, čo im samým chýba, kritické myslenie sa to volá.
Držme sa ako sa len dá v zdraví, buďme zodpovední aj s vedomím, že mnohí nie sú. Myslime na to, že budúci rok bude lepší. Vážme si to dôležité, čo máme. Život, zdravie, blízkych, domov, prácu, teplo a lásku. Lebo mnohí to už nemajú.
Naďa
Myslím, že rok 2020 prekvapil úplne každého, nehľadiac na to, či ide o študenta alebo pracujúceho človeka. Príchod ďalšej dekády znamenal pre mnohých nový štart. Rovnako som to brala aj ja. Ako milovník plánovania som mala diár plný rôznych projektov, vecí do školy a hlavne cestovania.
Rok 2020 ma naučil veľké množstvo vecí. K tým najpraktickejším sa radí najmä schopnosť pozrieť jednu celú sériu seriálu za deň. Alebo prečítanie šiestich kníh za necelé dva týždne. To bol, samozrejme, len žart. Aj keď, takéto schopnosti človek vo voľnom čase rozhodne ocení.
Tou najdôležitejšou vecou, ktorú som sa naučila, bolo, že:
„Človek nemá vždy všetko pod kontrolou.”
Ako som na začiatku spomenula, rada plánujem. Okrem hlavného diára mi nechýba dvadsať aplikácií na plánovanie a jeden doplnkový zošit na poznámky. Termíny a deadliny sa snažím skrotiť pomocou prepracovaného time managementu. Objektívny pozorovateľ by o mne mohol povedal, že som tak trochu posadnutá kontrolou. A nebol by ďaleko od pravdy.
Situácia, ktorá v tomto roku nastala, mi však ukázala, že jedna vec dokáže zrušiť všetky plány. A je úplne jedno, v koľkých aplikáciách a diároch ich máte zaznačené. Musela som sa naučiť, že veci sa môžu zmeniť zo dňa na deň. Bez toho, aby som bola na ne pripravená.
A síce to zo začiatku pre mňa nebolo úplne jednoduché, pomohlo mi to posunúť sa ďalej. Diáre aj aplikácie na plánovanie síce používam, no nie v takej miere, ako inokedy. Zas a znovu sa mi tak potvrdil môj nie príliš obľúbený výrok: “Všetko zlé je na niečo dobré.”
Juraj
Nenávidený rok 2020 sa pomaly, ale iste blíži ku koncu. Čo dodať? Keď sme prežili toto, prežijeme už všetko. Protesty Black Lives Matter, teroristický útok vo Viedni, voľby nového amerického prezidenta, nálet gigantických ázijských sršňov a, samozrejme, koronavírus.
V porovnaní s tým sa životné trampoty jedného slovenského copíka zdajú malicherné. Nezabúdajme ale na jednu vec. Rok 2020 ovplyvnil všetkých. Dokonca aj tých, ktorým priamo nič nevzal.
Hoci…
„…nie sú sloboda a pocit bezpečia dosť vysoká cena?”
Hlavu hore. Sľubujem, už nebudem taký pesimista. Tento rôčik bol predsa len pod nánosom špiny a posypovej soli celkom sladký. Minimálne pre tých, čo si potrpia na vlastné súkromie a home office je ich denným chlebom. Je to fajn, zobudiť sa o deviatej, v pokoji sa naraňajkovať, lebo viem, že sa nikam nemusím náhliť, pretože je všetko zatvorené. Žiadne návštevy, skrátka sveta žiť.
Nebolo do čoho pichnúť, tak som sa presťahoval. Začal som sa stravovať doma. Zdravšie. Zbohom pizza, kebab a burger. Bolo mi potešením. Ale život ide ďalej. Hlavne teraz, keď sa zdanlivo vôbec nehýbe. Aj ja som sa prestal hýbať. S hrôzou som si uvedomil, že sa postupne roztekám a stávam sa súčasťou môjho televízneho kresla. Presne ako profesor Slughorn z Harryho Pottera. Okrem zdravšieho jedla som začal aj s jógou. Nebudem ale hrať formu, vydržalo mi to zhruba mesiac. Nikdy som predsa nevravel, že budem jogín.
Radšej než trénovaniu mojej fyzičky sa venujem trénovaniu mojich mozgových závitov. Veľa čítam. Počas pandémie ešte viac než obvykle. Za tento rok som prečítal rekordných 75 kníh. Beletria, odborná literatúra… Z každého rožku trošku. Aj knihy o copywritingu.
Prebehol som si aj niekoľko marketingových článkov na nete. Keď ma nejaká taktika oslovila, hneď som ju otestoval. Mal som kde, lebo som si počas leta zriadil populárno-vzdelávací účet na Instagrame. Pridávam naň postrehy zo života a zaujímavosti, z ktorých som stratil reč.
Okrem niekoľkých okamihov, keď som si zašomral: “Do čerta s koronou”, bol tento rok vlastne veľmi podobný ako všetky predošlé. Napriek tomu dúfam, že rok 2021 so sebou prinesie zmenu. Zažratý do písania si to možno ani nevšimnem, ale aj tak.
Michal
Rok 2020 bol náročnou skúškou pre všetkých z nás. To však nemusí znamenať, že nepriniesol aj niekoľko dobrých vecí. Karantény, lockdowny a obmedzenia pohybu mnohým poskytli veľa voľného času, ktorý by inak nemali. Je jasné, že by sme radšej ostali v práci a školách, ako by sme mali bojovať proti pandémii vírusu, ale to už teraz neovplyvníme.
Mne ako študentovi sa situácia tiež skomplikovala. Vzdelávanie bez priameho kontaktu s učiteľom je náročné – hlavne, keď sme zvyknutí na tradičný systém výučby. Avšak vďaka snahe učiteľov sa aj z tohto semestra stal zaujímavý zážitok. Už len vďaka tomu, že som nemusel dochádzať do školy, som mal každý deň asi o dve hodiny času naviac. To mi poskytlo dostatok priestoru na písanie článkov či iné voľnočasové aktivity.
Zmenil sa aj spôsob, ktorým som trávil voľný čas. Asi nie som jediný, kto sa počas tohto roka začal (viac) venovať športu. Bicykloval som pravidelne aj minulé roky, ale nikdy som si tento šport neužíval tak, ako za posledných 9 mesiacov. Vždy som kvôli nedostatku času nemohol chodiť na dlhšie výlety. Avšak čas nie je výhovorkou, ak je všetko zatvorené a človek by aj tak nemal kam ísť.
Častokrát sa v súvislosti s pandémiou spomína obmedzenie stretávania s kamarátmi a známymi.
Ja si myslím, že:
„Kto chce, vie nájsť pozitíva.”
Práve menej času a príležitostí na stretávanie sa, ma donútilo premyslieť si, s kým naozaj chcem byť vo voľnom čase. Taktiež som mal oveľa viac času, ktorý som mohol tráviť s rodinou.
Tento rok bol jednoznačne výnimočný. Priniesol mnoho nepríjemností a náročných situácií. Ale myslím si, že aj medzi všetkým zlým sa dajú nájsť dobré veci. A ak náhodou nič dobré nevidíte, tak vás môže tešiť aspoň to, že už čoskoro rok 2020 skončí.
Rena
Rok 2020 bol iný asi pre každého z nás. Priniesol veľa zákazov a množstvo obmedzení. Veci, ktoré boli dovtedy bežnými, sa zrazu stali neobyčajnými. Chodenie do práce, stretávky s priateľmi či obyčajné túlanie po obchodoch, bolo zrazu niečím výnimočným. Zistili sme, že pracovať sa dá aj z domu. U niektorých profesií to však nejde. Veľa ľudí prišlo o prácu a o príjmy. Ľudí to zmenilo a stúpala aj nervozita. A to všetko spôsobil malý vírus.
Čas sa spomalil
Aj rodiny boli v ohrození. Tí, čo žili so starými rodičmi, sa začali správať ohľaduplnejšie. To, že väčšinu času budeme tráviť doma, bolo dovtedy nepredstaviteľné. Musím predsa spraviť to a tamto, ísť ešte tam a inam.
Veľa aktivít, naháňania a zrazu všetko zastalo. Prostredie, v ktorom žijem, sa ukázalo najideálnejšie. Rodinný dom a blízkosť lesa poskytli v karanténe oázu pokoja. Čas strávený s rodinou mal taktiež svoje čaro.
Z práce na home office
Z kancelárie a tried som sa zrazu presunula domov. Zo začiatku to bol zvláštny pocit. Prvé dni to bol príjemný oddych. Veď z domu to predsa nejde. Postupne však začalo vzdelávanie online.
Prišli nové aplikácie a s nimi nové vedomosti a skúsenosti. Počas roka som sa pridala k tomuto tímu pisateľov. Vo voľnom čase som sa venovala činnosti, ktorá ma skutočne baví. Naskytla sa príležitosť, tak som sa po nej len načiahla. Dala sa totiž robiť aj z domu.
Hrozba sa nenápadne blížila
Na začiatku sa celá situácia ohľadom hrozby Covidu zdala vzdialená. Bolo málo nakazených a hlavne nikto z môjho okolia nikoho nepoznal. Horšie to však bolo po prázdninách. Vtedy sa to skutočne rozšírilo. A už zrazu aj moji známi boli pozitívni. Blízkosť ohrozenia bola nadosah.
Sloboda nie je slobodná
Dovtedy nepredstaviteľná nesloboda, bola zrazu tu. Nezájsť si do fitka, kaderníctva či do nákupného centra? Dovtedy niečo nezvyčajné. Skloňovanie slov karanténa a lockdown sa hrnulo odvšadiaľ. Od leta sme už plánovali babkino jubileum a zrazu zatvorili reštaurácie.
Dovolenku do zahraničia sme taktiež zrušili. Keď sme ju v januári zaplatili, také niečo by nám ani nenapadlo. Bežné veci boli – ako sa hovorí – nedostatkovým tovarom. Ženy neriešili rúž, ale rúško. Aj haldy oblečenia sa ukázali nadbytočné.
Svet sa akoby spomalil. Čas prestal letieť. Veľa vecí bolo a je nahraditeľných. To sa všetko postupne ukázalo.
Ale poučili sme sa dostatočne?
Veľa ľudí prehodnotilo svoje konanie. Niektorí z nás možno aj spomalili. Každý zaplatil svoju daň. Pripravuje sa očkovanie. Ale vyhrali sme? Určite nie. Takéto hrozby na nás budú číhať i naďalej. Všetko je nahraditeľné, ale zdravie nie.
Richard
Rok 2020 si budem pamätať ešte dlho. A to nielen preto, že rovnako ako pre ostatných, tak aj pre mňa, priniesol so sebou strašiaka v podobe korony. Je tu toho viac. V osobnom i v pracovnom živote. Niektoré veci bolo možné vyriešiť, iné nie. Tak to už ale v živote chodí.
V mojom prípade sa našťastie s príchodom korony veľa nezmenilo. Jediné, čo k tomu môžem povedať, je fakt, že mi pribudlo v súvislosti s touto pliagou viac práce. No naučil som sa ju s pokorou prijať a začal častejšie pomáhať mojim kolegom. Svoju prácu som odsunul nabok. Pochopil som rozdiel medzi dôležitým a menej dôležitým. Čo ma to ešte naučilo? Asi ide o ten poznatok, že keď už nevládzeš a si v koncoch, vždy tu je možná pomoc od niekoho iného.
Sám, ako vlk samotár, rieši človek problémy omnoho ťažšie.
Pochopil som, že to isté platí aj v osobnom živote. Hoci prežívam ťažké obdobie, je lepšie, keď pri tebe niekto stojí. A opäť sa mi raz potvrdilo to staré známe – problémy sa často vyriešia aj akoby samé od seba, stačí na ne nemyslieť. Nedokážem vysvetliť, prečo to tak funguje. No tento rok sa mi viackrát stalo, že som k riešeniu problému prišiel ako slepé kura k zrnu. Ani neviem ako.
Tento rok som sa tiež naučil brať menší zreteľ na materiálne hodnoty a viac sa venovať tým duchovným. Tie sa nahrádzajú stokrát ťažšie ako materiálne, pokiaľ o ne človek príde. A čuduj sa svete, s duchovnými hodnotami často idú ruka v ruke aj hodnoty materiálne. Zaujímavý poznatok.
Počas tohto roka som zistil jednu veľmi potešujúcu skutočnosť. A síce, že predsa len na mne niektorým ľuďom záleží, stačí len chodiť častejšie s úsmevom na tvári a byť zhovorčivejší. A nie ako trdlo s nosom pri zemi. Ľudia obyčajne takú jednoduchú spontánnosť ocenia. Je však dôležité občas povedať ľuďom aj nie, a myslieť i na seba a na svoj osobný rozvoj.
A na záver ešte jedna dôležitá vec. Konečne som sa naučil otvoriť novým možnostiam a prijať prípadné chyby tak, aby som sa z nich mohol poučiť. Presne v duchu hesla – všetko zlé je na niečo dobré.
Danny
„Chceš vidieť Boha sa smiať? Prezraď mu svoje plány.”
Zdá, že sme všetci na začiatku roka 2020 prezradili svoje plány príliš nahlas. Pretože snáď každý bol nejaký spôsobom ovplyvnený a musel improvizovať.
Poučenie: Menej plánov, menej prezrádzania a viac činov.
Správne sa pýtať
„Však som copywriter, klásť správne otázky je mojou denno-dennou prácou.” Povedal som si. Až pri súkromnej komunikácii som zistil, že stačí zle formulovať otázku a odpoveď mi je na nič:
Po tejto skúsenosti som sa nad sebou zamyslel a spomenul si na prázdniny 25 rokov dozadu. Sesternica mojej mamy sa podujala na mission impossible a zobrala si k sebe naraz 14 detí. Či sa z tohto rozhodnutia spamätala, neviem. Ale v to leto sa tam udiala legendárna komunikácia, ktorú si dodnes pamätám:
HOSTITEĽKA: “Stanko, dáš si k tomu kompótik alebo uhorky?”
STANKO: “No.”
Cieľovka, cieľovka, cieľovka
Tento rok som sa ešte raz utvrdil v tom, aká je dôležitá. Dvakrát sa nám stalo, že si copywriter prečítal zadanie nedôsledne. Namiesto B2B adresoval text B2C – výsledok: Oba razy sa musel písať článok nanovo.
Poučenie: Pokiaľ text píšeš všetkým, nepíšeš ho nikomu a stojí za h…kočku 🙂
Každý je skvelý na niečo iné
Nefunguje spolupráca podľa tvojich predstáv? Skús dotyčnému dať iný projekt, inú prácu, úplne iné zameranie. Ja som sa naučil, že musím viac skúšať a nebáť sa aj menej pravdepodobných riešení.
Príklad: Kolega napísal článok. Bola to tragédia, kopec pripomienok, úprav a prepisovania. Klient bol s článok spokojný, ale celý proces bol ako malý pôrod. Priradil som mu iný projekt z úplne odlišnej oblasti. A výsledok: Parádička na prvú šupu, bez pripomienok a klient nadšený.
Poučenie: Copywriter potrebuje správny projekt a zároveň projekt potrebuje správneho copywritera.
Záver
Verím, že si si v článku našiel aspoň jednu vec, ktorá spraví tvoj budúci rok krajší. Ďakujem za spoločnosť všetkým klientom, CoolWriterom, kamarátom a čitateľom. Rok 2020 bol jazda, ktorá sa pomaly chýli ku koncu. 1.1.2021 si vytiahneme pomyselné sánky ešte na väčší kopec a spustíme sa opäť.
Prečítaj si ešte jeden
Článok, ktorý už 1. mesiac priniesol 9 000 videní [Prípadová štúdia]
Ako sme obľúbenej pekárni zvýšili počet interakcií o 414 % za 3 mesiace? [Prípadová štúdia]
